Vraciam sa na hrany a tancujem ďalej. Som divoká a neúprosná. Milujem a padám. Žehnám a prosím. Modlím sa a kričím. Bežím a vraciam sa. Lebo to je môj život. Všetko alebo nič. Láska alebo smrť. Život alebo smrť. A láska a život u mňa jedno je.

Čas odháňa predchádzajúce pocity, odháňa chuť vzďaľujúcich sa smiechov. Všetci potrebujeme čas pre dozretie istých rozhodnutí a pohľadov, všetci sa iba posúvame po vykopaných i nevykopaných brázdach a používame minulé pre prítomné.

Neopusť svoju radosť z Boha a ľudí
neopusť nadšenie z prichádzajúceho času
neopusť svoju vášeň pre život

A vo zvukoch kuchyne
mamine bytie
koláč a káva

Žiarivé oči našich mám
A ich zlomené životy
Niekedy sa len slabo usmievajú
Len na to stačia ich sily

Kroky
bez rytmu chodníka
tupé nárazy
myšlienok a odleskov chvíľ

Je letný čas. Tisíce vôní nás odnáša do diaľav. Poznaných i nepoznaných. Hmatateľných
i pomyselných.

Príprava na morskú „terapiu“ sa teda mohla začať. Veľmi zodpovedne som teda vyhádzala celý šatník na posteľ, skormútene sa v ňom poprehŕňala a zistila som, že všetky dostupné handry sú „out“. Nepoužiteľné, úzke, malé, nenositeľné, slovom strašné. Potom som minútu ticha som venovala pohľadu na seba v plavkách a rozhodla sa konať.

Nemám rada bielu
dnes je prízrakom chladu
znecitlivenia
konečného verdiktu

Strácam sa v zákrutách nového bytia
a stále tá istá podvedomá veta
som tu a nie som