Vôňa leta, mohutná tmavošedá rieka, jasný modrý pás neba, prudké slnko. Chvenie života, chvenie nenávratna, pulz odchádzajúcich chvíľ. A vírenie nových príležitostí. Pocitov a okamihov, ktoré sa rodia v letnom víre.

Je čas oddychu. Čas prijatia vlastných prehier, čas prijatia bodov zlomu. Čas prekročenia ťaživých múrov, zovierajúcich úzkostí, mučivých výčitiek. Čas, kedy stíchnu hlasy, ulice, domy. Čas, kedy sa vraciame na milované miesta, aby sme nimi ožili. Aby sme sa nadýchli, aby sme sa dotkli teplej vlhkej zeme, aby sme si privoňali bytiu. Aby sme opäť žili.

Naše dni meriame povinnosťami, pracovnými úlohami, účtami, potrebami rodiny, blízkych. Strážime si minúty, aby sme všetko stihli. Lebo, musíme. Vieme to všetci, naša prítomnosť je zložitá, cítime sa často krát bezmocní, vyčerpaní, rozlámaní. A už sa nedokážeme ani brániť, ani bojovať proti zotročujúcemu kolobehu. Áno, žijeme v ťažkom pozemskom čase. Ocitli sme sa v mixe mediálnych poloprávd. V implantovanej kultúre konzumu, kultúre agresivity, kultúre NE- rozumu. Kultúre lži a výsmechu dobra, spravodlivosti, pokoja a zmieru. Taká je – naša žalostná prítomnosť....

Je však už leto, čas, kedy si smieme pozbierať svoje rozbité myšlienky a zotaviť unavené telá. A odniesť naše duše kamsi, kde na pár dní zabudneme na včerajšok. Aby sme opäť boli ľuďmi, aby sme opäť smeli cítiť, vnímať krásy stvorenstva, dobro ľudských sŕdc.

Viem, že Boh stráži naše bytie, viem, že vníma naše útrpné okamihy, naše súboje o prežitie. A viem, že nám chce dožičiť čas, aby sme sa nadýchli. Aby sme sa vnútorne zocelili, aby sme Mu odovzdali naše bolesti, smútky, trápenia. Aby sme sa tešili z Božej prítomnosti a milosti.

Aby sme sa naučili čerpať odvahu a silu z Božej moci. Budeme ju totiž potrebovať pre súkromné zápasy s otvoreným i skrytým zlom. Možno to nie je priveľmi lákavá vízia, ale Boh chce od nás – aby sme v Jeho mene konali. A napriek všetkým dejinným súkoliam učili seba i iných – pravde, dobru a láske. Aby sme pomáhali hojiť rany, tíšiť duše, aby sme dokázali rozdávať nádej a silu. S Ním a v Jeho mene. Aby sme si boli vedomí vlastnej hodnoty, ľudskosti, dôstojnosti. A hodnotu bytia prebúdzali v iných. Aby sme niesli na modlitbách nielen seba, ale všetkých, ktorých nám Boh zveril. Ľudí, s ktorými pracujeme, s ktorými sa priatelíme, s ktorými zdieľame toto mesto, túto krajinu.

Je letný čas. Tisíce vôní nás odnáša do diaľav. Poznaných i nepoznaných. Hmatateľných i pomyselných. Pokúsme sa však toto leto – napriek našim vnútorným stratám – precítiť a prežiť vďačnosť voči Bohu. Tichú, pokornú vďačnosť za Jeho množstvo dobrodení, ktoré nám deň po dni poskytuje. Verím, že potom sa ku nám vráti radosť z bytia, radosť z Božích požehnaní, radosť z Boha, radosť z človeka. Amen.