Dobré ráno! Tak akú ste mali noc? Snívalo sa vám niečo pekné? Nie? Vari vás niečo bolelo, trápilo, alebo vás budila nočná oslava u susedov?

Naše rána... Ešte sme neodložili nočný spánok, rozjímanie nad tým, aká skvelá by bola práve teraz dovolenka pri mori a už utekáme do práce. Rýchlo káva, čaj, kúsok ovocia a bežíme na autobus. V ňom na nás dosadne stovka drahých i lacných parfémov a typická ranná depresia. Pred očami sa nám rozvinie dlhý zoznam povinností, spomenieme si na nepríjemnosti v zamestnaní, kolegov, s ktorými sa fakt „nemusíme“ – ako sa hovorí a naša nálada klesne pod bod mrazu. A s touto tichou nenávisťou začíname nový deň.

Čo s tým? Ako sa tomu brániť? Veď voči zlu, pokiaľ máme ešte kúsok citlivej duše, nie sme imúnni. Naše bytie je poznačené rýchlosťou dramatických zmien ba až šokov. Na nové výzvy či povinnosti často krát nedokážeme rovnako pružne či primerane reagovať. Sme cítiace a mysliace bytosti, ktoré potrebujú čas na prijatie, spracovanie a vyhodnotenie nových podnetov.

Nepoznám dokonalý recept na obranu voči negatívnym prejavom v zamestnaní, v nervóznom supermarkete či v prehustenej doprave. Viem však, že moja duša potrebuje silu a ochranný priestor. Ten nachádzam v modlitbe a vedomí, že Boh sa o mňa postará a ochráni ma. Často sa  preto vraciam k môjmu obľúbenému veršu zo žalmu: „Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása.“ (Žalm 62,2)  Šesťdesiaty druhý Žalm nesie názov – Istota v Bohu. Aké príznačné. Áno, potrebujem mať istotu v Bohu. Istotu, že Boh je mojím útočiskom, mojou skalou, mojou skrýšou, mojím hradom a mojou spásou. Preto k Bohu volám a prosím o Jeho pomoc aj v tento deň, ktorý je pred nami. A viem, že nebesá moju modlitbu k Bohu – ponesú.

Želám vám, aby ste v dnešný deň nestrácali odvahu a nádej a pevne sa opreli o Božiu skalu a z Božej prítomnosti načerpali dobro, silu, zdravie a požehnanie.