Pokusy o definovanie zmyslu života. Pokusy definovať život ako zmysluplný. Pokusy o význam. Rozplynula som sa v čase. Prežívam okamihy.  Stojím na brehu mora. Starý slnečný dom z pálenej tehly s pokrivenými červenkastými škridlicami je mi susedom. More je chladivé. Omočím si v ňom členky. Stojím pri starom domáckom obydlí a všetko má poriadok ako mamina kuchyňa. Vonia radostným uvítaním a životom. Opieram sa o to teplo v horúčave života a je mi dobre. Veľmi dobre.

Keď príde víchor a unesie ma, stojím v chladivom daždi a hľadím na mokré drevenice ako dýchajú a snívajú svoj stratený drevený sen. Žijú či už spia naveky? Nevedno. Staré slivky, jablone a borovice im pridávajú na tôni a smútku. A tak smútim s nimi. Dotýkam sa rozmočeného dreva a je mi dobre.

A potom sa tmolím po trhovisku. Z drapľavých farieb kvetov a vôní ovocia si pletiem obrovský sveter.  A v pamäti siaham po maminej dlani. A je mi dobre.

A večer, keď sa myšlienky unavia, sa stratím v modlitbe. A je mi dobre. Veľmi dobre.