Ježišov dotyk. Ježišova láska. Ježišova neha. Ježišove priateľstvo s človekom. Jeho absolútne podriadenie sa Bohu, Otcu. Jeho spojenie s Duchom Svätým. Jeho trpezlivé volanie k človeku. Jeho obmývanie ľudských rán a bolestí. Jeho nové pravidlá pre život. Pre vieru. Pre ľudské bytie. Pre rodiny. Pre národy. Pre stvorenie. Pre dejiny...

Ježišova prítomnosť – cítiš ju v modlitbe? V myšlienke? V posolstve? Cítiš ju človek? Cítiš to oslobodenie? Tie nové sily, ktoré sa v tebe zrodia, keď ťa Ježiš Kristus prijme? Znova a znova? Cítiš to človek?

A Ty milý Pane, ako si cítil Boží dotyk, keď si umieral na kríži? Keď si zbavoval pút hriechu tento svet? Cítil si Boží dotyk, keď si strácal svoj život, svoju matku, priateľov, učeníkov? Verím, že áno. Že si cítil Otcovu prítomnosť – napriek tej veľkej, nekonečnej bolesti. Tá bolesť, tá bolesť sveta, aj to bol pre Teba – Boží dotyk.