Dolámané slová, dolámané hry. Dolámaný svet. Pohodené kúsky nádejí, túžob a snov. Posledné kvety jesene sa ešte chvíľu chvejú v studenom ráne. Z posledných síl dodávajú žiaru našim obydliam a pripomínajú, že sme mali leto... Svit a jas.

Chodníky obsypali farebné listy a mrazivému dňu dodali život. Radosť. Úsmev. Aj sýkorky sú veselšie a zobáčikmi oznamujú, že sú pripravené robiť nám spoločnosť. Trikrát zaťukajú na oblok a odletia na neďaleký strom.

Približujeme sa k zimným dňom. Pomaly a potichu. Mesto má bledšie líca, no náhli sa rovnako. Divoko, neúprosne. A do momentov bytia sa vrezávajú nové príkazy, nové úlohy aj nové prekážky. Je to jednoducho život. Náš život. Nenapodobniteľný a neopakovateľný. Je to náš príbeh a naša chvíľa. A naše šťastie. Nemôžeme si ho odložiť na horšie časy, ani nazbierať do zásoby. Isteže, každý z nás si pod šťastím, tak abstraktným pojmom, predstavuje niečo iné. Rodinné zázemie, objatie milovanej osoby, príjemne strávený čas s priateľmi, finančné či materiálne zabezpečenie. Ja si pod šťastím predstavujem Bohom požehnaný čas. Čas prežitý v spokojnosti, pokoji, akomsi vnútornom vyrovnaní s vlastným bytím. Prijatím životných okolností i prekážok. Boh práve v takej chvíli nám totiž pripraví prekvapenie. Hovorím mu poznanie, alebo odhalenie pravdy. O sebe, o svete. Je to naozaj zázračná chvíľa, ktorú nám nikto nemôže vziať. Patrí len nám a Bohu. Želám vám, aby ste prežili mnoho Bohom požehnaných chvíľ a objavili tak nebo – na zemi.