Rozhlas. Hlas. Ľudský hlas. Hlas, ktorý sa nám prihovára. Hlas, ktorý nás prebúdza. Hlas, ktorý je dôverný, blízky, príjemný. Hlas, ktorý upokojuje a pôsobí priam ako zázračný terapeutický prostriedok. Hlas, ktorý k nám plynie a prináša informácie, odkazy, posolstvá. Hlas, ktorý nás vedie do svetov, ktoré poznáme i nepoznáme. Ľudský hlas.

Blížia sa veľkonočné sviatky. Dni, kedy budeme viac ako inokedy konfrontovaní procesom, ktorý sa odohral v dejinách a ktorý najvýraznejšie zmenil budúcnosť človeka. Budeme konfrontovaní smrťou Ježiša Krista a budeme konfrontovaní Jeho znovuzrodením.

Priateľstvo. Hodnota. Pojem. Význam. Spojenectvo duší. Spojenectvo sŕdc. Pretínanie času v  rokoch. Spomienky. Torzá chvíľ, ktoré sa zadreli do pamäti a ostali ako mapa, ku ktorej sa vraciame.

Prázdne dlane, len tiché obrysy myšlienok, stratené chvíle. Osamelosť bytia uprostred davu. Hlasy, výkriky, obrazy a naša doráňaná myseľ. V priestore ľudské telá, usilujúce o kúsok šťastia. Kúsok radosti a kúsok zabudnutia. Paralyzovaná chvíľa.

Pôstna nedeľa   Mám rada nedeľné ticho. Vtedy sa prebúdzam z bolestí a jaziev. A spomínam na svoj život, na okamihy, ktoré boli také ľahké, snivé, jemné. Na pocity spriaznenosti, na nehu, ktorú som videla v maminých očiach. Moje dávne dni však stíchli.

Sedím pri stole. Sama. Občas si ku mne prisadia akési ústa. Nech len rozprávajú. Bla, bla, bla. Viem, nie je to zlý človek. Iba ma nudí. Smrteľne ma nudí – tým obrovským dutým prázdnom, ktoré rozlieva okolo seba. Vôňa bezduchosti je absolútna. Občas k nemu vystrelím tón, len tak, aby som ho podráždila a sebe urobila radosť. Tón sa chvíľu zvíja nad jeho hlavou, šuchne sa okolo uší a potom mu padne do taniera. Dobrú chuť!

Moje leto je naozaj iné. Plné vzruchov, pádov, veselosti, ale aj absolútnej samoty. Som spojená s priateľmi, novými i starými dušami a toto spojenie považujem dnes za najdôležitejší okamih mojej
prítomnosti.

Máj je naozaj zvláštny mesiac. Vieme, že inšpiroval mnohých básnikov, a tak si máj spájame s témou lásky. Či sme už počas mája čerstvo zaľúbení alebo nie, máj má v sebe čosi čarovné a hravé. Máj patrí totiž
mladosti.

Tak som sa vrátila, na moju milovanú Dolnú zem. Roky sme sem chodievali pozdraviť príbuzných, priateľov, navštíviť cintorín, zaspomínať si na detstvo mamy a jej brata, na roky pred vojnou, roky šťastia i pokoja. Hľadať a oživovať putá, korene. Dnes už moja mama nežije. No Poľný Berinčok ostane navždy aj mojím rodiskom.

Zaznamenávame pocity, vnemy. Hlásime sa o slovo, priazeň, pozornosť. Blízkych a okolia. Chceme, aby nás bolo počuť. A tiež, aby sme počuli. Hlas človeka, ktorého máme radi, na ktorom nám záleží, o ktorého sa staráme. Sme absolútne prepojení zvukmi a slovami. Sme súčasťou toku signálov.